Eutanázia - vražda? Milosrdnosť?

Autor: Liliana Markušová | 1.12.2014 o 1:10 | Karma článku: 4,03 | Prečítané:  981x

Slová ako bolesť, strach, umieranie, či smrť, sa v dnešnej dobe stávajú stále frekventovanejšími. Predvídavosť a predstavivosť dáva človeku takmer nekonečné možnosti ovplyvniť svoju budúcnosť. Rovnako príťažlivou je i snaha každého z nás stať sa nielen pánom svojho šťastia, ale i pánom vlastnej bolesti a utrpenia. A odtiaľ je už iba krôčik k úvahám o dobrovoľnej smrti ako východisku. Povedané slovami Guy de Maupassanta – svet starne a ľudia, ktorí už mnohé pochopili, sa tým nemôžu zmieriť...A vedomie, že núdzový východ zo života je otvorený, budí u mnohých presvedčenie, že keď dosiahnu hranicu neznesiteľného, stačí otvoriť dvere a uniknúť.

Termín eutanázia, pomenoval a používal anglický filozof Francis Bacon (1561-1626) pre bezbolestnú, šťastnú a jednoduchú smrť. Je to konanie, ktorého úmyslom je spôsobiť alebo urýchliť smrť ťažko chorého človeka, ukončiť jeho utrpenie, a to na základe jeho žiadosti, alebo predpokladu, že by si to prial. Síce sa tento pojem dnes používa pre presne definované medicínske situácie, zostáva téma \"dobrej smrti\", či \"dobrého umierania\" stále aktuálna a veľmi otázna...
Život i umieranie prebieha v telesnej, duševnej a sociálnej rovine. Obvykle sa umieranie na sociálnej a psychickej rovine začína oveľa skôr, než nastane vrcholné štádium choroby.

Vážne chorý pacient je chorobou vytrhnutý z pracovného kolektívu a ďalších spoločenských a rodinných kontaktov, kde mal svoje postavenia a poslanie. Ako pacient sa ocitá v anonymnom nemocničnom prostredí, a ako človek môže mať pocit, že už existuje len ako prípad, diagnóza alebo choroba. Na sociálnej smrti má svoj podiel aj ľahostajnosť príbuzných, priateľov, kolegov, ktorí nechcú byť konfrontovaní s utrpením a umieraním, lebo si na tieto otázky nedokážu dať vo svojom svedomí správnu odpoveď. 

Snažia sa z tejto situácie uniknúť a nechávajú trpiaceho opusteného v zajatí svojich myšlienok. Ako sa správať v takejto situácii? Myslím, že nejednému z nás prebehne mysľou táto otázka. 

Všetky situácie ťažko zvládnuteľnej fyzickej bolesti, a predovšetkým osamotenosť vo svojom údele, bývajú príčinou strachu až beznádeje a zapríčiňujú psychickú smrť chorého. Toto ťažké obdobie sa môže snažiť riešiť únikom vo forme samovraždy alebo eutanázie. Otázkou je, či má človek právo rozhodovať alebo spolurozhodovať o smrti. Má človek právo rozhodnúť o skončení života, ktorý sa dá nazvať už len živorením? Eutanázia patrí medzi najcitlivejšie a najdiskutovanejšie otázky. Nie je jednoduché lávku života nakloniť na jednu, či druhú stranu, keďže právo na život je najprirodzenejšie právo človeka. Toto právo je nutné dodržiavať, presadzovať a obraňovať za akýchkoľvek okolností a v akejkoľvek situácii. Jeho dodržiavanie je základom pre prežitie jednotlivcov a zároveň ľudstva ako celku.

Hippokratova prísaha spred vyše 2000 rokov má doposiaľ v medicíne nadčasovú hodnotu: „Nepodám nikomu, hoci by ma o to prosil, smrtiaceho jedu, ani k tomu nebudem radiť. Tiež nedám žene prostriedok, aby potratila.” Ľudský život je potrebné chrániť od počatia do prirodzenej smrti. Prikázanie „Nezabiješ!” je záväzné pre každého človeka, nie len kresťana.

Historický vývoj poukazuje, že eutanázia nie je výlučne problémom modernej doby, pretože tento jav sa kontinuálne objavuje v celých ľudských dejinách. Podobne i v priebehu dejín sa viedli diskusie o eutanázii, vnímaním a kultúrnou rozmanitosťou sa menil pohľad na tento fakt.

Náboženstvo juhovýchodnej Ázie (budhizmus, hinduizmus) k eutanázii sa rovnako stavia odmietavo. Napríklad, jednou z piatich budhistických zásad je: \"Zraňovanie a zabíjanie dýchajúcej bytosti sa chcem zdržovať\". Budhisti i hinduisti sú presvedčení, že utrpenie je nutnou súčasťou života a že každý človek musí odčiniť svoje nedostatky práve cestou strasti. Kto by sa teda chcel zbaviť utrpenia predčasnou smrťou, rovnako si nepomôže - utrpenie na neho čaká v nejakej podobe v ďalšom živote. Okrem toho zabitie pacienta nie je bez vplyvu na karmu lekára.

Problematiku eutanázie, teda lekárskeho usmrtenia nevyliečiteľne chorého, slovenská legislatíva oficiálne neumožňuje. Podľa § 80 ods. 1 písm. d) zákona č. 578/ 2004 Z. z o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov je zdravotnícky pracovník povinný vykonávať svoje povolanie v súlade s etickým kódexom. Ten uvádza výslovne, že nie je prípustná eutanázia, ani asistované suicídium. 

Pritom práve terminálne chorý pacient si často vyžaduje od zdravotníckych pracovníkov informácie o možnostiach na zmiernenie jeho utrpenia, ktoré medicína poskytuje. V súčasnosti nemá medicína v prípade terminálne chorých pacientov trpiacich bolesťami nereagujúcimi na bežnú liečbu inú alternatívu ako podávanie opioidov. Zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov definuje v § 4 ods.

Stanoviská a názory na právnu prípustnosť eutanázie, sú široko diskutované celosvetovo, a v súčasnosti značne rozporné, ale niektoré názory argumentujú právom človeka na smrť. V súčasnosti je vo svete vykonávanie eutanázie legálne v Holandsku ,kde je verejná mienka tradične liberálne orientovaná. Eutanáziu vidí ako jednu zo slobôd, ktorá je jej poskytovaná. 

V USA, štát Oregon je jediný zo štátov federácie, kde v roku 1994 súhlasili s asistovanou samovraždou pre dlhodobo chorých pacientov, ktorým ostáva menej ako šesť mesiacov života. Zákon nevošiel do okamžitej platnosti, ale súd jeho platnosť potvrdil. Voliči v referende toto rozhodnutie opätovne potvrdili v roku 1997. V Austrálii zákonom z roku 1996 parlament Severného územia povolil vykonávať eutanáziu u chorých v poslednom štádiu ochorenia, čo v prieskumu privítalo 75% obyvateľov. Číňania eutanáziu sa vykonávajú u novorodencov a detí s telesnými a duševnými poruchami. 

V Indii zákon z roku 1980 umožňuje usmrtiť nevyliečiteľne chorého. Eutanázia je v zásade tolerovaná v Belgicku, Švajčiarsku a Kolumbii. Každý desiaty Belgičan zomiera prostredníctvom eutanázie alebo po lekárskom rozhodnutí nepokračovať v ďalšej liečbe smrteľnej choroby.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Valach: Ak Petrovi niekto nepomáha a potom ho prešprintuje, divák to vidí

Dva roky za sebou priviedol Ján Valach ako tréner mužskej reprezentácie Petra Sagana k titulu majstra sveta.

DOMOV

Na smrti trojročného chlapca má podiel nemocnica, zle ho liečila

Úrad zistil, že nitrianska nemocnica v liečbe chlapca pochybila.


Už ste čítali?